Humanitárne projekty

Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v krajinách postihnutých prírodnými katastrofami, meniacim sa životným prostredím, občianskymi vojnami či spoločenskými konfliktami. Podstatou je zníženie negatívnych vplyvov humanitárnych kríz, záchrana ľudských životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, kríz spôsobených človekom, pandémií, stavu hladu a podvýživy alebo v porovnateľných núdzových situáciách, ako aj preventívne a pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach. Humanitárna pomoc je poskytovaná ľuďom bez ohľadu na ich pôvod, náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie a v súlade s princípmi ľudskosti, nezávislosti, nestrannosti a neutrality.

O humanitárnej pomoci

Humanitárne a post-humanitárne projekty sú predkladané v rámci výziev, ktoré reagujú na naliehavé, ako aj pretrvávajúce humanitárne potreby v teritóriách postihnutých následkami ozbrojených konfliktov, prírodnými katastrofami alebo inými krízovými situáciami.

Humanitárna pomoc tvorí neoddeliteľnú súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA SR), riadi sa však istými špecifikami oproti rozvojovej pomoci, a to pre potrebu urýchlene a flexibilne reagovať na aktuálne požiadavky krajín postihnutých humanitárnymi krízami. Zabezpečovanie humanitárnej pomoci je dynamický proces, ktorý si vyžaduje vlastné nástroje a mechanizmy rozhodovania.

ODA SR kladie väčší dôraz na prepájanie humanitárnych a rozvojových aktivít tak, aby bol po vyriešení bezprostredných humanitárnych potrieb v postihnutom teritóriu zabezpečený prechod k realizácii rozvojových intervencií.

V rámci ODA je pre humanitárnu pomoc vyčlenená rozpočtová položka, ktorá nepodlieha schvaľovaniu vládou Slovenskej republiky, ale o rozdelení financií rozhoduje priamo minister zahraničných vecí. Finančná pomoc tak môže byť poskytnutá rýchlo a adresne. Humanitárna pomoc je poskytovaná aj krajinám, ktoré nepatria medzi prioritné krajiny rozvojovej pomoci Slovenskej republiky.

Ako funguje humanitárna pomoc?

Základným dokumentom na poskytovanie humanitárnej pomoci je Mechanizmus poskytovania slovenskej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorý bol schválený 12. 4. 2006 vládou Slovenskej republiky. Slovensko poskytuje humanitárnu pomoc v súlade so základnými princípmi humanitárnej pomoci EÚ, v súlade s kritériami OECD a Good Humanitarian Donorship. Na úrovni EÚ poskytuje humanitárnu pomoc sekcia Európskej komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO - European Humanitarian Aid and Civil Protection), ktorá podporuje projekty zamerané na prevenciu a pomoc v ohrozených oblastiach.

Forma humanitárnej pomoci

Humanitárna a post-humanitárna pomoc sa poskytuje formou finančných príspevkov, projektov slovenských mimovládnych organizácii a materiálnej a technickej pomoci. Realizátormi humanitárnej pomoci SR sú MZVEZ SR, MV SR, MO SR, ďalšie zainteresované rezorty a orgány štátnej správy (napr. MZ SR, Správa štátnych hmotných rezerv SR a iné), medzinárodné humanitárne organizácie (napr. Organizácia spojených národov, Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Európska únia a iné) a slovenské humanitárne organizácie.

MZVEZ SR je koordinačným orgánom, zabezpečuje monitoring situácie v postihnutej krajine a krízových regiónoch a komunikuje s koordinátorom pomoci v prijímajúcej krajine. Pri humanitárnej činnosti poskytuje okamžitú a post-humanitárnu pomoc prostredníctvom výziev na dotácie v rámci programu SlovakAid, ako aj finančnú humanitárnu pomoc.

SlovakAid na poli humanitárnej pomoci

SlovakAid pôsobí v oblasti humanitárnych a post-humanitárnych intervencií od roku 2016. Svoje aktivity zameriava na pomoc zraniteľnému obyvateľstvu a komunitám vnútorne presídlených osôb a utečencov v krajinách Blízkeho a Stredného východu ako Irak, Jordánsko, Libanon, Sýria alebo Južný Sudán na africkom kontinente.

Cieľom pôsobenia v týchto krajinách je napomôcť k zmierneniu negatívnych vplyvov migračnej a utečeneckej krízy spôsobenej vojenským konfliktom a pretrvávajúcou krízou v Sýrii a okolitých krajinách Blízkeho a Stredného východu. Projekty takisto reagujú na humanitárnu krízu v Južnom Sudáne spôsobenú vnútorným politickým a vojenským konfliktom, ktorý negatívne vplýva na miestne obyvateľstvo a okolité krajiny.

Zdravotná starostlivosť

V rámci sektorového zamerania sa projekty zameriavajú na oblasť poskytovania a zabezpečovania prístupu k zdravotnej starostlivosti, projekty často obsahujú špecializujúci prvok, v rámci ktorého sa zameriavajú na vakcináciu detí, nutríciu detí trpiacich podvýživou alebo na poskytovanie psychosociálnej podpory deťom z utečeneckých komunít. Dôležitým častým aspektom tohto typu projektov je vzdelávanie miestneho zdravotného personálu za účelom zvýšenia ich odborných kapacít, alebo vzdelávanie miestnych komunít v oblasti prevencie infekčných chorôb alebo zlepšenia výživy detí.

Vzdelávanie

V rámci sektoru vzdelávania detí a mládeže sa projekty sústredia na to, aby deti bez prístupu ku vzdelávaniu (spôsobeného či už nedostatkom vzdelávacích príležitostí alebo inštitucionálnym bránením prístupu k vzdelávacím systémom) mali možnosť vzdelávať sa minimálne prostredníctvom neformálnych foriem vzdelávania. Cieľom je predchádzať vzniku stratenej generácie, ktorá by v budúcnosti mala problém so začlenením sa do spoločnosti a so zapojením sa na trhu práce.

Vodná infraštruktúra

Ďalším prioritným sektorom, v rámci ktorého SlovakAid projekty pôsobia, je vodná infraštruktúra a zabezpečovanie vodných zdrojov a prístupu k pitnej vode pre miestne komunity a cieľové skupiny. Klimatické podmienky na Blízkom a Strednom východe dokážu byť najmä v lete mimoriadne nepriaznivé, až život ohrozujúce. Pomocou intervencií v tejto oblasti sú miestnym komunitám zlepšované životné podmienky a možnosť prežiť vysoké horúčavy, prístup k vode rovnako predstavuje potrebný zdroj pre naštartovanie poľnohospodárskych aktivít v oblasti.