Vyhraj stáž v OSN v New Yorku - SlovakAid

Vyhraj stáž v OSN v New Yorku

Nadácia Pontis  vyhlásila súťaž o najlepšiu esej na tému rozvojovej spolupráce. A tento rok je znova o niečo atraktívnejšia. Víťaz najlepšej eseje pocestuje na mesačnú stáž do OSN v New Yorku. Stačí, ak napíšeš esej na jednu z vyhlásených tém a pošleš nám ju najneskôr do stredy 30. apríla.

Stáž v OSN – vynikajúca príležitosť pre teba

Stáže sú v súčasnosti veľmi cenené. Počas nich môžeš získať praktické zručnosti, ktoré ti neskôr môžu otvoriť bránu k tvojej vysnívanej práci. A nie je nič lepšie, ako mať popri teoretických vedomostiach zo školy aj dobré skúsenosti. Získať stáž v takej medzinárodnej organizácii, akou je OSN, je veľká výzva a málokomu sa podarí ju získať. Práve preto je súťaž o najlepšiu esej skvelou príležitosťou ukázať, čo v tebe je.

Kto sa môže do súťaže zapojiť?

Súťaž je určená pre študentov všetkých slovenských ale aj zahraničných vysokých škôl, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky a študujú na bakalárskom, magisterskom alebo inžinierskom stupni štúdia, v dennej alebo externej forme, ktorí študujú v akademickom roku 2013/2014 a plynule ovládajú anglický jazyk písomne aj ústne. 

Čo môžeš vyhrať?

  1. miesto: mesačná stáž na Stálej misii SR pri OSN v New Yorku (USA)
  2. miesto: mesačná stáž na Stálej misii SR pri OSN v Ženeve (Švajčiarsko)
  3. miesto: mesačná stáž na Stálej misii SR pri medzinárodných organizáciách (OSN, OSCE) vo Viedni (Rakúsko)

Navyše ti zaplatíme cestovné náklady, ubytovanie a dostaneš aj vreckové. 

Témy esejí

1. Rok 2015 bude európskym rokov rozvoja. Je to príležitosť oslavovať alebo sa skôr kriticky zamyslieť?

Do roku 2015 sa majú splniť miléniové rozvojové ciele. Mal by sa zavŕšiť zhodnotením dosiahnutých výsledkov a prijatím novej stratégie na nasledujúce desaťročie. Miléniové rozvojové ciele majú nahradiť tzv. Udržateľné rozvojové ciele (SDGs), na ktorých pracuje otvorená medzivládna pracovná skupina (Rio + 20) a pracoval High Level Panel (27 osobností). Nastáva posun v myslení o rozvojových cieľoch. SDGs by mali byť univerzálnejšie, klásť väčší dôraz na ekonomickú a sociálnu rovnosť a zamerané na kvalitu (nejde napríklad iba o univerzálnu školskú dochádzku, ale o to, aby čo najviac detí vedelo po šiestich rokoch v škole čítať, počítať a porozumieť textu). Ideme správnym smerom alebo je najvyšší čas na zmenu rozvojovej architektúry?

2. Kto má zodpovednosť za mier a rozvoj vo svete? Môžu prispieť aj spotrebitelia, firmy alebo EÚ?

V súčasnosti sa čoraz viac dáva dôraz na zapojenie firiem do rozvojovej spolupráce. Existuje však množstvo negatívnych príkladov pôsobenia súkromných spoločností v rozvojových krajinách. V Demokratickej republike Kongo sa nachádza viac ako polovica svetových zásob koltánu, ktorý sa používa na výrobu mobilných telefónov a notebookov. Zisky z predaja týchto minerálov slúžia aj na ozbrojovanie povstaleckých skupín, ktoré vedú boje proti vládnym jednotkám a terorizujú civilné obyvateľstvo. S podobnými, ale menej extrémnymi príkladmi sa stretávame na každom kroku. Napríklad prvá generácia biopalív spôsobuje odlesňovanie, zaberanie pôdy a zvyšovanie cien potravín v rozvojových krajinách. Žiadna politika EÚ by nemala odporovať jej rozvojovým cieľom a stratégiám, ale v praxi tento princíp často zlyháva. Popíšte konkrétny problém a uveďte inovatívny príklad ako môžu spotrebitelia, firmy, rozvojové organizácie a štáty prispieť k zvyšovaniu prosperity a stability vo svete.

3. Ukrajina a Východné partnerstvo. Mŕtvy koncept alebo šanca na reštart?

Rozhodnutie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča nepodpísať Asociačnú dohodu s EÚ koncom novembra 2013 na samite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse zmobilizovalo spoločnosť na Ukrajine a do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí. Mnohí nesúhlasia s prehlbovaním ekonomickej spolupráce s Ruskom a strategickej závislosti na východnom susedovi. Protesty za aj proti vláde, provokácie extrémistov a nejasný líder opozície sa miešajú s pro-európskymi aj pro-ruskými náladami. Viktor Janukovyč sa snaží udržať moc vyjednávaním s Európskou úniou, medzinárodnými finančnými inštitúciami a Ruskom, aby odvrátil vážne hospodárske problémy, ktorým čelí Ukrajina. Pod nátlakom politickej opozície a medzinárodného spoločenstva zrušil sériu kontroverzných januárových zákonov, ktoré vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície. Dokáže ponuka Európskej únie na spoluprácu ovplyvniť smerovanie krajiny alebo bude Slovensko ako priamy sused Ukrajiny sledovať jej ďalšie zbližovanie s Ruskom? Reflektuje program Východného partnerstva EÚ skutočné potreby spolupracujúcich štátov? Napĺňa svoj cieľ byť prostriedkom na zblíženie krajín VP a EÚ alebo je potrebná jeho redefinícia/reparát?  Môže Slovensko pomôcť odovzdavaním svojich skúseností z  demokratizácie z 90tych rokov? 

Ako sa zapojiť do súťaže?

Snažíme sa motivovať slovenských študentov vysokých škôl, aby si naštudovali do hĺbky konkrétnu tému a napísali inovatívnu esej. Tento rok sme sa rozhodli sprísniť pravidlá pre písanie esejí, aby sme ešte viac zvýšili ich kvalitatu. Ak chceš uspieť a dostať sa čo najďalej, skús dodržať pravidlá, o ktorých píšeme nižšie.

Eseje v slovenskom jazyku vo formáte *.doc, s použitím písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5, okraje 2,5 cm, spolu s vyplneným registračným formuláromčestným prehlásením posielajte elektronicky na adresu: simona.gembicka@nadaciapontis.sk najneskôr do stredy 30. apríla 2014. Do predmetu správy uveďte ESEJISTICKA SUTAZ.

Nezabudni na pár pravidiel

Esej píš podľa platných pravidiel slovenského jazyka v rozsahu 1 200 – 1500 slov.  Literatúra či odkazy sa do tohto počtu nepočítajú. Esej musí rešpektovať formálne a citačné kritériá i zásady odkazovania na primárnu a sekundárnu literatúru. Esej v sebe môže zahŕňať priame citáty s odkazom na zdroj, ktoré musia byť uvedené v úvodzovkách. Každá esej musí obsahovať nasledovné časti: titulok, text eseje, zoznam použitej literatúry. Pozor. Názov eseje nie je totožný s vyhlásenými témami esejistickej súťaže. Vymysli vlastný a originálny názov pre svoju prácu.

Tvoja esej by mala priniesť kritické posúdenie témy a načrtnutého problému z pohľadu viacerých autorov. Nezabudni však doplniť aj svoje vlastné zhodnotenie témy. Každá esej musí obsahovať minimálne 5 rôznych bibliografických odkazov na odbornú literatúru. Text z internetového blogu, Wikipedia.org, Referaty.sk, Yahoo answers, nebudeme považovať za odborný podklad. Odporúčame ti využívať ako zdroje akademické články publikované v periodikách, ktoré sú prístupné cez Google Scholar. Esej by nemala byť len kompilátom dostupných zdrojov na danú tému. Pokús sa k nej pristupovať aktívne, priniesť a navrhnúť vecné riešenia, ktoré by sa dali využiť v praxi. Dôležitou súčasťou eseje by malo byť formulovanie premís, vlastných názorov a vlastného záveru.

Kto bude tvoju esej hodnotiť?

Hlavní členovia hodnotiacej komisie:

Peter Hulényi, riaditeľ Odboru rozvojovej a humanitárnej spolupráce Ministerstva zahraničných a európskych záležitostí SR
Lucia Lacková, riaditeľka Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS)

Silvia Miháliková, dekanka Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave
Karla Wursterová, riaditeľka Medzinárodného vyšehradského fondu (IVF)
Lenka Surotchak, riaditeľka Nadácie Pontis
Juraj Mesík, Katedra rozvojových štúdií, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Palackého v Olomouci

Eseje hodnotí hodnotiaca komisia, ktorú Nadácia Pontis doplní o ďalších členov po prijatí všetkých súťažných esejí podľa tematického zamerania jednotlivých prác. Každú esej hodnotí 5 členov komisie, maximálny počet bodov od jedného člena je 50, dokopy 250 bodov za esej.

Kedy sa dozviete výsledky?

O výsledkoch súťaže budeme každého prihláseného študenta informovať e-mailom najneskôr 30. mája 2014. Víťazov súťaže, ktorí sa umiestnia na prvých troch miestach, pozveme na slávnostné vyhlasovanie súťaže, ktoré sa uskutoční v júni 2014.

Ďalšie informácie o súťaži nájdeš v Štatúte. V prípade nejasností a otázok prosím kontaktujte Simonu Gembickú na čísle: +421 2 5710 8113 alebo e-mailom: simona.gembicka@nadaciapontis.sk