ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY S KRAJINAMI ZÁPADNÉHO BALKÁNU

Slovenská republika sa po vstupe do kľúčových medzinárodných organizácií premenila z krajiny, ktorá pomoc prijímala, na donorský štát, ktorý začal aktívne pomáhať v rôznych častiach sveta. Rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politiky.

 

Oficiálna rozvojová pomoc (Official Development Aid, skrátene ODA), súvisí s členstvom SR v OECD, EÚ, ako aj s pristúpením k dokumentu OSN Millenium Development Goals, v ktorom sa SR zaviazala k spoluzodpovednosti za medzinárodný rozvoj.

 

Slovenská ODA a logo SlovakAid, pod ktorým SR realizuje rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc do zahraničia, má už takmer dve desaťročia. Rezort diplomacie, kde v roku 2007 vznikla špecializovaná Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), v nej zohráva úlohu národného koordinátora.

 

Práve krajiny západného Balkánu majú pri zrode rozvojovej spolupráce SR špeciálne miesto. Orientácia na tento región nebola náhodná. Svoju úlohu zohrali historické, geografické a kultúrne väzby s regiónom, ako aj početná slovenská menšina, najmä vo Vojvodine. Na západobalkánskej agende sa profilovalo viacero slovenských osobností z rezortu diplomacie i občianskej spoločnosti.

 

Prvú humanitárnu pomoc poskytlo Slovensko v tomto regióne ešte v čase Česko-Slovenska pre krajanov v Chorvátsku, ktorí trpeli v dôsledku srbsko-chorvátskej vojny. Od mája 1993 pôsobil v mierovej misii OSN UNPROFOR ženijný prápor Armády SR (SLOVENGBAT) v počte 606 osôb. Zabezpečoval podporu medzinárodným silám na území Chorvátska i Bosny a Hercegoviny.

 

V roku 2003 schválila vláda SR Strednodobú koncepciu oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 -2008, ktorá obsahovala 13 prioritných krajín. Takmer štvrtina z nich bola súčasťou západného Balkánu. Pritom Albánsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko boli schválené ako projektové krajiny, kým Srbsko a Čierna Hora mali špeciálne postavenie a získali štatút programovej krajiny. Avšak najsilnejším motívom orientácie rozvojového programu SR na západný Balkán bola možnosť a schopnosť Slovenska ponúknuť tomuto regiónu čosi viac ako mohli ponúknuť ostatní donori. Šlo o unikátnu skúsenosť Slovenska s budovaním štátnosti, s vysporiadaním sa s turbulentnou spoločensko-ekonomickou transformáciou a s úspešnou integráciou do euroatlantických štruktúr, v čom zohrali významnú úlohu aktéri občianskej spoločnosti.

 

Západný Balkán sa stal prvým regiónom, kde SR začala implementovať typ projektov, ktoré sme neskôr nazvali „odovzdávanie transformačných skúseností”.

 

MZV zostavilo prvú Stratégiu SR pre rozvojovú spoluprácu (tzv. Country Strategy Paper) so Srbskom a Čiernou Horou, ktorá spustila štruktúrovanú a komplexnú spoluprácu. V tomto regióne sme začali implementovať prvé spoločné projekty s kanadskou vládnou agentúrou CIDA. Šlo o prvý a zároveň jeden z najúspešnejších modelov trilaterálnej spolupráce SlovakAid.

 

Zaujímavosťou je, že v rokoch 2004 – 2006 bola rozvojová spolupráca SR administrovaná cez dve administratívno-kontraktačné jednotky (ACU), pôsobiace mimo organizačnú štruktúru a personálnu politiku samotného MZV – Bratislava-Belehrad Fond a Trustový fond UNDP. Prvý spravovala Nadácia pre podporu občianskych aktivít (NPOA) tak, že administrovala projekty pre Srbsko a Čiernu Horu, ktorá bola do r. 2007 jedinou programovou krajinou slovenskej ODA. Vzhľadom na výsledok referenda v Čiernej Hore v júni 2006 a rozdelenie Srbska a Čiernej Hory na dva samostatné štáty – v roku 2007 – sa tieto stali dvoma programovými krajinami ODA SR. Bratislava - Belehrad Fond nadviazal na úspešný demokratizačný projekt v Srbsku - tzv. Bratislavský proces (bola doň zapojená srbská opozícia, slovenské MVO a MZV SR), ktorý dopomohol v r. 2000 k ukončeniu autoritárskeho Miloševičovho režimu. Počas troch rokov podporil 65 bilaterálnych projektových partnerstiev (medzi štátnymi inštitúciami, miestnymi samosprávami, mimovládnymi organizáciami a podnikateľmi) v celkovej sume vyše 7 milión eur.

Pod Trustový fond UNDP (spravovaný Regionálnym centrom Rozvojového programu OSN) patrila administrácia projektov pre zvyšné krajiny, vtedy označené za projektové krajiny.