Zameranie dvojstrannej ODA SR na rok 2026 je schválené

Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky (ODA SR) v roku 2026 vychádza zo Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2025 – 2030, ktorá určuje základné smerovanie, ciele a priority slovenskej rozvojovej spolupráce. Dokument zároveň definuje jej teritoriálne a sektorové zameranie a základné princípy poskytovania pomoci.

Na realizácii dvojstrannej rozvojovej spolupráce sa budú v roku 2026 podieľať najmä Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstvo zdravotníctva SR. K aktivitám rozvojovej spolupráce sa budú podľa potreby zapájať aj ďalšie rezorty a ústredné orgány štátnej správy, napríklad prostredníctvom zdieľania odborných skúseností s partnerskými krajinami alebo poskytovania materiálnej humanitárnej pomoci.

Dôležitú úlohu pri implementácii projektov zohrávajú aj partneri z mimovládneho a podnikateľského sektora. Aktivity zahrnuté v Zameraní dvojstrannej rozvojovej spolupráce SR na rok 2026 sú definované v širšom kontexte nástrojov a foriem spolupráce, pričom nie všetky z nich sú priamo financované z programového rozpočtu oficiálnej rozvojovej pomoci. V súlade s pravidlami OECD DAC sú však tieto aktivity započítavané do národných štatistík poskytovanej ODA.

Hlavné výzvy v roku 2026

V roku 2026 bude Slovenská republika prostredníctvom dvojstrannej rozvojovej spolupráce reagovať na aktuálne globálne a regionálne výzvy a zároveň podporovať odolnosť a udržateľný rozvoj partnerských krajín. Rozvojová spolupráca SR sa bude zameriavať najmä na znižovanie chudoby, riešenie príčin nelegálnej migrácie, zlepšovanie životného prostredia a posilňovanie dobrej správy vecí verejných.

Súčasné globálne ekonomické a politické zmeny prispievajú k rastúcej nedôvere voči multilaterálnemu systému aj samotnému systému rozvojovej spolupráce. Medzinárodné spoločenstvo na tieto výzvy reaguje viacerými reformnými iniciatívami. V rámci Organizácie Spojených národov prebieha reforma systému OSN pri príležitosti 80. výročia jej vzniku (UN80), ktorej cieľom je zvýšiť efektívnosť a schopnosť organizácie reagovať na aktuálne globálne výzvy. Paralelne prebieha aj reforma humanitárneho systému, ktorá má prispieť k jeho väčšej efektívnosti, inkluzívnosti a schopnosti reagovať na potreby ľudí postihnutých krízami.

Diskusia o budúcnosti rozvojovej spolupráce prebieha aj na pôde OECD. Rastie dôraz na prepojenie rozvojovej agendy s ďalšími oblasťami, ako sú obchod, investície či daňová politika. Slovenská republika bude v rámci aktuálnej revízie Výboru OECD pre rozvojovú spoluprácu podporovať širšie zapojenie partnerských krajín a diskusiu o úlohe oficiálnej rozvojovej pomoci v rámci širšieho systému rozvojového financovania.

Na úrovni Európskej únie bude dôležitou témou príprava nového viacročného finančného rámca po roku 2027 a diskusia o budúcnosti nástroja Globálna Európa, ktorý má integrovať financovanie viacerých oblastí vonkajšej činnosti EÚ vrátane rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci či podpory Ukrajiny. Slovenská republika bude zároveň podporovať ambíciu, aby významná časť výdavkov EÚ na vonkajšie aktivity spĺňala kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci.

Pokračovať bude aj implementácia európskej iniciatívy Global Gateway, ktorá podporuje udržateľné investície a rozvoj partnerstiev s tretími krajinami. Z pohľadu Slovenska je dôležité najmä posilnenie zapojenia súkromného sektora vrátane malých a stredných podnikov.

Slovenská republika bude zároveň pracovať na implementácii odporúčaní vyplývajúcich z partnerského hodnotenia systému rozvojovej spolupráce (Peer Review), ktoré realizoval Výbor OECD DAC v roku 2025. Ich cieľom je zvýšiť kvalitu, efektívnosť a strategické riadenie slovenskej rozvojovej spolupráce.

Rok 2026 bude druhým rokom implementácie Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na roky 2025 – 2030. Plnenie jej cieľov bude zabezpečené prostredníctvom Akčného plánu implementácie stratégie, ktorý vláda SR schválila v roku 2025.

Vzhľadom na stagnáciu alebo pokles objemu oficiálnej rozvojovej pomoci na globálnej aj národnej úrovni bude čoraz dôležitejšie efektívne využívanie dostupných zdrojov. Jedným z nástrojov na zvýšenie efektívnosti je posilnenie riadenia založeného na výsledkoch. Slovenská republika preto pripraví logický rámec s merateľnými indikátormi, ktorý bude pilotne testovaný v dotačných výzvach Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu od roku 2027.

V roku 2026 bude zároveň pripravená prvá humanitárna stratégia Slovenskej republiky. Jej cieľom bude zefektívniť systém poskytovania humanitárnej pomoci a zaviesť nástroj rýchlej reakcie, ktorý umožní pružnejšie reagovať na vznikajúce krízy. Humanitárna pomoc bude naďalej poskytovaná aj prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov SAMRS a materiálnej pomoci koordinovanej Ministerstvom vnútra SR.

Dôležitou prioritou bude aj mobilizácia nových finančných zdrojov pre rozvojovú spoluprácu a väčšie zapojenie súkromného sektora. Slovenská republika bude na tento účel využívať viaceré nástroje vrátane podpory podnikateľských partnerstiev prostredníctvom SAMRS či finančných nástrojov EÚ. Významnú úlohu môže zohrávať aj zvýhodnený vývozný úver poskytovaný EXIMBANKOU SR, ktorý má potenciál podporiť zapájanie slovenských firiem do rozvojových projektov.

Vzhľadom na rastúce dopady zmeny klímy bude Slovenská republika naďalej podporovať projekty zamerané na ochranu životného prostredia, adaptáciu na klimatickú zmenu a obehové hospodárstvo. Téma životného prostredia a klimatickej zmeny bude zároveň uplatňovaná ako prierezová téma v rámci ODA SR.

Dôležitou súčasťou rozvojovej spolupráce bude aj pokračujúce zdieľanie transformačných skúseností Slovenskej republiky s partnerskými krajinami. Prostredníctvom programu Sharing Slovak Expertise budú slovenské inštitúcie a odborníci poskytovať expertízu v oblastiach hospodárskych a demokratických reforiem, budovania kapacít a rozvoja verejných politík.