Slovenky vo svete: ERIKA KVAPILOVÁ a MICHAELA MARKOVÁ - SlovakAid

❓PREČO SLOVENSKO POMÁHA V ZAHRANIČÍ❓To je zrejme najčastejšia otázka, akú dostávame🤷‍♂️🤷‍♀️ V tomto 📹VIDEU na ňu odpovedajú ľudia, ktorí sa rôznym spôsobom podieľajú na poskytovaní rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, poskytovanej pod značkou #SlovakAid už 20 rokov🤝

Slovenky vo svete: ERIKA KVAPILOVÁ a MICHAELA MARKOVÁ

Na naše otázky odpovedajú Erika Kvapilová (Country Representative v Gruzínsku a od augusta 2020 aj pre Ukrajinu) a Michaela Marková (pracuje na pozícii Associate Crime Prevention and Criminal Justice Officer v Úrade OSN pre drogy a kriminalitu vo Viedni).

Posilnenie postavenia žien prispieva k mierovému spolužitiu, ekonomickej prosperite a udržateľnému rozvoju. Nerovnosť medzi ženami a mužmi však zostáva hlboko zakorenená v každej spoločnosti. Kde vidíte priestor pre OSN v tejto oblasti?

EK: Dosahovanie rodovej rovnosti je považované za jeden z predpokladov naplnenia Agendy 2030 a jej 17 cieľov, ktoré prijali členské krajiny OSN v roku 2015. Programy a iniciatívy zamerané na ochranu ľudských práv žien, vrátane tých zameraných na boj a prevenciu násilia na ženách, ochranu reprodukčných práv žien a programy na podporu ekonomickej nezávislosti a účasti žien v rozhodovaní, patria vo všeobecnosti medzi kľúčové v dosahovaní rodovej rovnosti.

MM: Generálny tajomník OSN (GT OSN) považuje rodovú rovnosť za jednoznačnú prioritu a bola dosiahnutá na vyšších seniorských pozíciách. Je však stále na čom pracovať, najmä na juniorskej úrovni. Aj vláda SR by mala podporovať mladých ľudí, a samozrejme, mladé ženy, aby sa hlásili na pozície v OSN, napríklad väčšou podporou kandidátov v programe Junior Professional Programe (JPP).

Môžete uviesť najvážnejšie prekážky a bariéry, ktorým podľa vás ženy v medzinárodnom prostredí čelia pri kariérnom postupe?

EK: Pre mnohých mužov a ženy je ťažké si predstaviť, že šéfkou mierovej misie či líderkou vyjednávacieho tímu by bola žena. Mnohé bariéry súvisia s rozdielnym vnímaním úlohy ženy a muža v rodine. Zosúladenie kariéry a rodiny, zvlášť ak pracujete v zahraničí, bez širšej rodiny a priateľov, môže byť veľmi náročné. V medzinárodnom prostredí tiež záleží na tom, odkiaľ pochádzate. Každá z nás, okrem toho, že je žena, si prináša do tohto prostredia výchovu, zvyky, návyky a stereotypy, s ktorými vyrastala. Bariér je mnoho a niektoré si vytvárame aj samy.

MM: Aj ženy, pracujúce v medzinárodnom prostredí, sú žiaľ často postavené pred otázku – mať deti, alebo pokračovať v kariére. Preto je veľmi dôležité, aby bola materská dovolenka nastavená tak, že žena „nestráca“ roky skúseností. To by sa dalo vyriešiť poskytovaním rodičovskej dovolenky pre mužov, flexibilnejšími možnosťami práce pre ženy, napríklad z domu a tiež part-time prácou aj počas materskej dovolenky. Koronakríza nám v tomto smere jasne ukázala, že pracovať sa dá aj flexibilnejšie.

V poslednom období sa môže zdať, že téma rovnosti príležitostí je sprofanovaná a venuje sa jej priveľa pozornosti. Vidíte nejaký rozdiel v prístupe k tejto téme u nás a na medzinárodnej pôde?

EK: Podľa UN Women, 243 miliónov žien bolo v posledných 12 mesiacoch vystavených násiliu zo strany intímneho partnera. Globálne náklady, spojené s dôsledkami násilia na ženách, sa odhadujú na 1,5 miliardy dolárov. Ďalším príkladom sú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov: v EÚ je tento rozdiel 16 percent, na Slovensku skoro 20 percent. Celosvetovo je v parlamentoch v priemere 25 percent žien, na Slovensku po ostatných voľbách je ich 20 percent. Ak sa niekto nazdáva, že sa týmto rozdielom venuje priveľa pozornosti, tak je to alarmujúce.

MM: Mám pocit, že na Slovensku sme stále ešte veľmi tradične rozmýšľajúci a často je podporovaná predstava, že žena je jediná zodpovedná za vytváranie fungujúceho rodinného prostredia. Väčšia osveta v tomto smere je veľmi dôležitá.

Prišlo podľa vás v OSN v oblasti rodovej rovnosti v ostatných rokoch k nejakému posunu? Majú podľa vášho názoru ženy v medzinárodnom prostredí rovnakú štartovaciu pozíciu ako muži?

EK: Súčasný GT OSN Antonio Guterres si vytýčil cieľ dosiahnuť paritu v zastúpení mužov a žien vo vedúcich pozíciách OSN. V jeho riadiacom tíme prevažujú ženy a pomer jeho zástupcov v členských krajinách už dosiahol rodovú paritu. Ženy v súčasnosti zastávajú vysoké pozície v mierových misiách OSN, v ktorých tradične dominovali muži. Čo sa týka rovnakej „štartovacej“ pozície, vidí sa mi, že tú majú mladí muži a ženy dnes veľmi podobnú, ibaže niekde medzi 30 – 40 rokom života sa akosi začne viac dariť mužom... Príčiny sú rôzne, ale verím, že odstrániteľné.

MM: Určite prišlo k posunu, aj vďaka priorizácii tejto témy súčasným GT OSN. A aj napriek tomu, že podľa môjho názoru ženy majú rovnakú štartovaciu pozíciu, priebeh profesionálnej kariéry je veľmi rozdielny. Ženy musia brať do úvahy odlišné faktory ako muži, napríklad materstvo, preto by zamestnávatelia mali vynaložiť dostatočné úsilie na to, aby tieto „faktory“ nemali negatívny vplyv na profesionálny rast žien.

Zdroj: MZVEZ SR  Časopis MZVEZ SR Svet a my 2/2020