ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY S KRAJINAMI ZÁPADNÉHO BALKÁNU

13. februára 2021

MINULOSŤ

Slovenská republika sa po vstupe do kľúčových medzinárodných organizácií premenila z krajiny, ktorá pomoc prijímala, na donorský štát, ktorý začal aktívne pomáhať v rôznych častiach sveta. Rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politiky.

Oficiálna rozvojová pomoc (Official Development Aid, skrátene ODA), súvisí s členstvom SR v OECD, EÚ, ako aj s pristúpením k dokumentu OSN Millenium Development Goals, v ktorom sa SR zaviazala k spoluzodpovednosti za medzinárodný rozvoj.

Slovenská ODA a logo SlovakAid, pod ktorým SR realizuje rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc do zahraničia, má už takmer dve desaťročia. Rezort diplomacie, kde v roku 2007 vznikla špecializovaná Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), v nej zohráva úlohu národného koordinátora.

Práve krajiny západného Balkánu majú pri zrode rozvojovej spolupráce SR špeciálne miesto. Orientácia na tento región nebola náhodná. Svoju úlohu zohrali historické, geografické a kultúrne väzby s regiónom, ako aj početná slovenská menšina, najmä vo Vojvodine. Na západobalkánskej agende sa profilovalo viacero slovenských osobností z rezortu diplomacie i občianskej spoločnosti.

Prvú humanitárnu pomoc poskytlo Slovensko v tomto regióne ešte v čase Česko-Slovenska pre krajanov v Chorvátsku, ktorí trpeli v dôsledku srbsko-chorvátskej vojny. Od mája 1993 pôsobil v mierovej misii OSN UNPROFOR ženijný prápor Armády SR (SLOVENGBAT) v počte 606 osôb. Zabezpečoval podporu medzinárodným silám na území Chorvátska i Bosny a Hercegoviny.

V roku 2003 schválila vláda SR Strednodobú koncepciu oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 -2008, ktorá obsahovala 13 prioritných krajín. Takmer štvrtina z nich bola súčasťou západného Balkánu. Pritom Albánsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko boli schválené ako projektové krajiny, kým Srbsko a Čierna Hora mali špeciálne postavenie a získali štatút programovej krajiny. Avšak najsilnejším motívom orientácie rozvojového programu SR na západný Balkán bola možnosť a schopnosť Slovenska ponúknuť tomuto regiónu čosi viac ako mohli ponúknuť ostatní donori. Šlo o unikátnu skúsenosť Slovenska s budovaním štátnosti, s vysporiadaním sa s turbulentnou spoločensko-ekonomickou transformáciou a s úspešnou integráciou do euroatlantických štruktúr, v čom zohrali významnú úlohu aktéri občianskej spoločnosti.

Západný Balkán sa stal prvým regiónom, kde SR začala implementovať typ projektov, ktoré sme neskôr nazvali „odovzdávanie transformačných skúseností”.

MZV zostavilo prvú Stratégiu SR pre rozvojovú spoluprácu (tzv. Country Strategy Paper) so Srbskom a Čiernou Horou, ktorá spustila štruktúrovanú a komplexnú spoluprácu. V tomto regióne sme začali implementovať prvé spoločné projekty s kanadskou vládnou agentúrou CIDA. Šlo o prvý a zároveň jeden z najúspešnejších modelov trilaterálnej spolupráce SlovakAid.

Zaujímavosťou je, že v rokoch 2004 – 2006 bola rozvojová spolupráca SR administrovaná cez dve administratívno-kontraktačné jednotky (ACU), pôsobiace mimo organizačnú štruktúru a personálnu politiku samotného MZV – Bratislava-Belehrad Fond a Trustový fond UNDP. Prvý spravovala Nadácia pre podporu občianskych aktivít (NPOA) tak, že administrovala projekty pre Srbsko a Čiernu Horu, ktorá bola do r. 2007 jedinou programovou krajinou slovenskej ODA. Vzhľadom na výsledok referenda v Čiernej Hore v júni 2006 a rozdelenie Srbska a Čiernej Hory na dva samostatné štáty – v roku 2007 – sa tieto stali dvoma programovými krajinami ODA SR. Bratislava - Belehrad Fond nadviazal na úspešný demokratizačný projekt v Srbsku - tzv. Bratislavský proces (bola doň zapojená srbská opozícia, slovenské MVO a MZV SR), ktorý dopomohol v r. 2000 k ukončeniu autoritárskeho Miloševičovho režimu. Počas troch rokov podporil 65 bilaterálnych projektových partnerstiev (medzi štátnymi inštitúciami, miestnymi samosprávami, mimovládnymi organizáciami a podnikateľmi) v celkovej sume vyše 7 milión eur.

Pod Trustový fond UNDP (spravovaný Regionálnym centrom Rozvojového programu OSN) patrila administrácia projektov pre zvyšné krajiny, vtedy označené za projektové krajiny.

SÚČASNOSŤ

V rokoch 2007 až 2020 bolo v rámci rozvojovej spolupráce podporených vo všetkých štátoch západného Balkánu 336 projektov z výziev SAMRS v celkovej výške asi 5,2 mil. euro.

Projekty sa sústredili najmä na prenos skúseností z transformačných procesov a reformných skúseností SR, infraštruktúrne aktivity v oblasti vodného a odpadového hospodárstva, oblasť energetiky, podporu tvorby trhového prostredia alebo rozvoj a podporu miestnej občianskej spoločnosti. Pri ich implementácii SAMRS pod značkou SlovakAid dlhodobo spolupracuje najmä s mimovládnymi organizáciami združenými v Platforme MVRO (dnes strešná organizácia Ambrela) – napr. Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), ADRA Slovensko, Globsec, Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity, Nadácia Pontis, Centrum pre európsku politiku, PDCS, akademickými a vedeckými inštitúciami ako Slovenská technická univerzita v Bratislave alebo podnikateľskými subjektmi CEDOME, Davoil alebo Dekonta a ďalšie.

Popri mnohých úspešných projektoch, ktoré realizovali a realizujú v regióne naše MVO, vedecké a akademické inštitúcie ako aj podnikateľské subjekty, má osobitné miesto projekt Národného konventu, realizovaný Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Konvent, odskúšaný v predvstupovom období na Slovensku, slúži ako pôda na odbornú diskusiu o témach európskej integrácie, no má dosah aj na tvorbu politických rozhodnutí. Národný konvent napomohol vytvoriť dialóg medzi inštitúciami štátnej moci a občianskym sektorom. Otvorením prístupových rokovaní s jednotlivými štátmi jeho význam ešte vzrástol. Momentálne je implementovaný v Albánsku a Severnom Macedónsku, v minulosti sa realizoval aj v Srbsku, Čiernej Hore a Bosne a Hercegovine. O opodstatnenosti projektu svedčí aj záujem ďalších donorov finančne prispieť k realizácii jeho aktivít.

SR popri nástrojoch rozvojovej spolupráce SR (dotácie, mikrogranty, vysielanie dobrovoľníkov, zákazky, atď.) podporuje v krajinách západného Balkánu intenzívnejšie zapájanie SK podnikateľského sektora do rozvojových aktivít aj napr. cez Slovak-UNDP Challenge Fund, ktorý je súčasťou strategického partnerstva MZVEZ SR a UNDP. Ministerstvo financií SR, taktiež v rámci spolupráce s UNDP, dlhodobo odovzdáva skúsenosti z riadenia verejných financií. SR poskytuje svoju expertízu aj prostredníctvom rozvojových projektov financovaných zo zdrojov EÚ, napr. v rámci nástrojov twinningu a TAIEX. Navyše po certifikácii SAMRS (tzv. Pillar Assessment) sa otvára možnosť aj realizovať takzvanú delegovanú spoluprácu EÚ v regióne.

V súčasnosti SlovakAid svojou činnosťou prispieva k plneniu cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN. Opiera sa o Strednodobú stratégiu rozvojovej spolupráce SR na roky 2019 až 2023. Krajiny západného Balkánu sú podľa tejto stratégie označené ako partnerské. Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko sa už stali členmi NATO a sú spolu so Srbskom kandidátskymi krajinami EÚ. SlovakAid v regióne spolupracuje s viacerými zahraničnými rozvojovými agentúrami a medzinárodnými organizáciami, napr. USAID a UNDP. Okrem aktivít SlovakAid, slovenské organizácie rozvíjajú viaceré aktivity v rámci Medzinárodného vyšehradského fondu (MVF) so sídlom v Bratislave, ktorý dopomohol k vzniku Západobalkánskeho fondu (Western Balkan Fund) so sídlom v Tirane. Tieto aktivity často vytvárajú synergiu s projektami, ktoré sú realizované pod značkou SlovakAid.

Okrem systémového prístupu, krajiny západného Balkánu sú často odkázané aj na okamžitú finančnú, alebo materiálnu humanitárnu pomoc. Dokazuje to aj súčasný príklad asistencie v časoch pandémie COVID-19 v podobe zdravotníckej a humanitárnej pomoci, ktorú odovzdal počas svojej pracovnej cesty v krajinách západného Balkánu v dňoch 8. - 10. februára šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok. Táto pomoc bola realizovaná v úzkej spolupráci s NATO, Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom obrany SR a významnými slovenskými spoločnosťami Chirana Medical, a.s., IPM Chirana, a.s., MultiplexDX, s.r.o., Mikrochem Trade, spol. s.r.o a Compel Industries, s.r.o. (Severné Macedónsko a Srbsko, Bosna a Hercegovina a Čierna Hora, Albánsko).

ZDROJ:

Facebook MZVEZ SR - Zahraničná politiky sa nás týka

AUTORI:

Pavol Demeš, zahraničnopolitický analytik

Karla Wursterová, generálna riaditeľka Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, MZVEZ SR

V spolupráci s: Marcela Hanusová, Izabela Nagyová, Peter Hulényi, Oksana Tomová, MZVEZ SR

INFOGRAFIKA K ČLÁNKU:

Marta Jašureková, SAMRS/SlovakAid