PRÍBEHY ŽIEN POD ZNAČKOU SlovakAid: PETRA POĽAŠKOVÁ - SlovakAid

❓PREČO SLOVENSKO POMÁHA V ZAHRANIČÍ❓To je zrejme najčastejšia otázka, akú dostávame🤷‍♂️🤷‍♀️ V tomto 📹VIDEU na ňu odpovedajú ľudia, ktorí sa rôznym spôsobom podieľajú na poskytovaní rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, poskytovanej pod značkou #SlovakAid už 20 rokov🤝

PRÍBEHY ŽIEN POD ZNAČKOU SlovakAid: PETRA POĽAŠKOVÁ

Rozhovor s rozvojovou diplomatkou Petrou Poľaškovou prinášame v rámci aktuálnej iniciatívy MZVEZ SR Týždeň žien v diplomacii. 

Petra, prečo práve Keňa?

Musím priznať, že Keňa ma zaujímala už od môjho začiatku v agentúre SlovakAid, kde som začala pracovať v roku 2013. Najprv som pôsobila na pozícií finančnej manažérky, kde som si však rýchlo uvedomila, že manažovať projekty len z finančného hľadiska nie je dlhodobo zaujímavé. Stala som sa projektovou manažérkou kde som dostala agendu, ktorú som si najviac priala, a síce projekty v Keni a v regióne subsaharskej Afriky. Súbežne som mala na starosti Program podnikateľských partnerstiev. Získala som mnoho skúseností a Keňu som aj niekoľko krát pracovne navštívila. Možno práve dlhoročná prax a moja náruživosť do práce, prispeli k tomu, že som dostala príležitosť pracovať ako rozvojová diplomatka na Zastupiteľskom úrade v Nairobi, za čo som dodnes nesmierne vďačná.

Čo považuješ vo svojej práci za najťažšie?

Dlho som si nevedela zvyknúť na rozdielnu mentalitu miestnych ľudí a ich štýl práce. My sme zvyknutí na uponáhľaný život plný pracovných, či súkromných úloh, ktoré by sme najradšej vybavili za jeden deň, len preto, aby sme sa mohli vrhnúť na ďalšie aktivity. Ľudia v Keni sú pravý opak toho. Tu sa nikto nikam neponáhľa a z ničoho sa ťažká hlava nerobí. Zhodnotila by som to tak, že u nich platí pravidlo: čo mám urobiť dnes, môžem odložiť na zajtra, prípadne aj na budúci týždeň J Spočiatku to bolo pre mňa veľmi frustrujúce, nakoľko s miestnymi ľuďmi pracujem dennodenne a bežné pracovné úlohy si zrazu vyžadovali oveľa viac času a energie. Musela som si na to zvyknúť a nájsť si vlastný systém a prístup k ľudom. 

Zažívala si pri svojej práci chvíle, keď si si povedala, že si sa práve dotkla svojich osobných a profesionálnych hraníc?

Myslím si, že zatiaľ nie. Samozrejme, že môj život v Keni prináša lepšie aj horšie dni, či už v rámci pracovného alebo súkromného života, ale snažím sa na všetko pozerať z tej pozitívnej stránky. Všetky situácie a životné výzvy (aj tie negatívne) sa dejú práve preto, aby ma niečo naučili a posunuli vpred. Stále vládzem ísť ďalej.

Máš strach z exotických chorôb?

Určite áno. Obzvlášť africké krajiny majú vysoký výskyt chorôb, pred ktorými sa nedokážeme chrániť napríklad vakcínou. Ešte teraz mi behá mráz po chrbte, keď si spomeniem, ako ma moja kolegyňa Zuzka Pálošová pred výjazdom informovala o všetkých chorobách a parazitoch ktoré sa tu bežne vyskytujú. Opatrnosť je teda nevyhnutná. Zatiaľ som však nemala žiadne zdravotné problémy, takže realita snáď nie je taká zlá.

Ako si zvládla adaptáciu na život v Keni?

Povedala by som, že som sa adaptovala pomerne rýchlo. Tak ako som spomínala, Keňu som pracovne navštívila ešte pred tým, ako som prišla pracovať na Zastupiteľský úrad, čiže približne som vedela čo ma čaká a žiaden drastický kultúrny šok som nemala. Samozrejme, že je rozdiel prísť sem na 2 týždne a pôsobiť tu dlhodobo, ale rýchlo som si zvykla na to že pitná voda mi už netečie z kohútika, že bezpečnostná situácia je horšia ako v Európe, ale aj na to, že som ďaleko od rodiny a priateľov.

Stretla si sa v práci alebo vo voľnom čase v Keni ako žena s diskrimináciou?

Našťastie som takúto skúsenosť nemala. Možno to čiastočne vyplýva aj z mojej pozície a práce ktorú robím. Ale samozrejme si uvedomujem, že miestne ženy sa s diskrimináciu a nerovným prístupom stretávajú pravidelne.

Odporučila by si prácu konkrétne rozvojovej diplomatky v rozvojovej krajine ako diplomatickú kariéru?

Rozhodne áno. Ja som veľmi vďačná za túto príležitosť a odporučila by som to každému. Získala som úplne iný pohľad na rozvojovú spoluprácu od kedy projekty už nevidím iba na papieri v kancelárii v Bratislave, ale môžem to pozorovať priamo v teréne a osobne sa stretnúť s ľuďmi, ktorí projekty implementujú. Samozrejme, že sa stále nepovažujem za expertku a je mnoho vecí, ktoré sa ešte chcem naučiť, resp. robiť lepšie, aby som bola pri tejto práci stále prínosom.