Dnes má naša planéta Zem sviatok, ale každý deň je deň Zeme!

Cieľom projektu je zvýšiť povedomie slovenskej verejnosti o dopade klimatickej zmeny na chudobné africké krajiny a podporiť rozvojovú spoluprácu, a to najmä prostredníctvom vzdelávacích aktivít a nového nástroja na meranie tzv. ekologického dlhu – klimatickej kalkulačky. Súčasťou projektu bude osvetová kampaň o zmene klímy a chudobe, ktorá predstaví účinné možnosti znižovania ekologického dlhu prostredníctvom agrolesníctva, vrátane príkladov úspešných rozvojových projektov SlovakAid v Etiópii a Keni.

Prečo podporujeme projekt? Medzi najúspešnejšie príklady rozvojovej spolupráce vďaka podpore SlovakAid patria tie, ktoré v súlade s Agendou 2030 venujú zvýšenú pozornosť prierezovým témam, najmä environmentálnej dimenzii a práve Zmena klímy je jednou z najnaliehavejších výziev, ktorým dnes svet čelí a ovplyvňuje všetky aspekty rozvojovej agendy - vrátane eliminácie chudoby, nerovností, migračných tlakov a konfliktov. V rozvojových krajinách sa pod vplyvom klimatickej zmeny prehlbuje chudoba, vznikajú sociálne nepokoje a vojny.

Žijeme všetci na jednej planéte a  klimatická zmena nepozná hranice. Veľké výkyvy počasia ako prívalové dažde, víchrice, dlhotrvajúce sucho či horúčavy postihujú aj Slovensko. Priemerná ročná teplota vzduchu v oblasti Bratislavy sa za 67 rokov zvýšila o 2 °C (do roku 2100 možno o 3,5 až 4,0 °C). Zmena klímy výrazne ovplyvňuje čistotu ovzdušia a vody, úbytok ozónu, pokles biodiverzity a degradáciu pôdy a tým pádom aj zdravie našich občanov. Súčasťou globálnych problémov je naša globálna aj lokálna zodpovednosť, preto je nutné si túto zodpovednosť uvedomovať. Obyvatelia SR, na rozdiel od obyvateľov chudobných krajín globálneho Juhu, svojim konzumným spôsobom života prispievajú k zhoršovaniu aktuálnej klimatickej krízy.

Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska má podľa výpočtov pre rok 2016 hodnotu 4,2 globálnych hektárov, t.z. keby každý človek na Zemi žil rovnako ako my, pre udržanie tohto spôsobu života by sme potrebovali nie jednu, ale dve a pol planéty.

Naopak, keby sme žili ako priemerný obyvateľ Rwandy, stačila by nám iba polovica planéty. Celosvetovo v roku 2019 od 29. júla žijeme na takzvaný ekologický dlh, čo znamená, že sme vyčerpali také množstvo surovín, aké dokáže naša planéta za rok obnoviť. Na zabezpečenie zdrojov spotrebovaných ľudstvom by bolo v súčasnosti potrebných 1,75 zemegule. Slovensko je na tom výrazne horšie a na ekologický dlh žije už od 22. mája 2019.

Táto situácia vo svete i na Slovensku nás núti zintenzívniť aktivity globálneho a rozvojového vzdelávania, čím vzniká zásadný priestor najmä pre posilnenú komunikáciu témy globálnej ekologickej spravodlivosti a ekologického dlhu. V rámci napĺňania cieľov Agendy 2030 by preto mala byť jedným z hlavných posolstiev pre slovenskú verejnosť, okrem poukázania na problémy chudobných krajín v dôsledky zmeny klímy a uvedomenia si vlastnej miery zodpovednosti, aj výzva ku konkrétnym riešeniam, k aktívnejšiemu prístupu k udržateľnejšiemu životnému štýlu a cielenému znižovaniu množstva vyprodukovaného oxidu uhličitého.

Dnes si pripomíname Deň Zeme, je však našou povinnosťou, pripomínať si potrebu ochrany našej planéty každý deň a s týmto vedomím pristupovať k realizácii všetkých našich aktivít.