Domov Aktuality Ako zlepšujeme životy rodín na Blízkom východe
Blízky východ zmietajú krízy, dlhodobá nestabilita aj klimatické zmeny. Pomáhať v regióne je pre slovenské humanitárne organizácie veľkou výzvou. O to viac teší každý úspešný projekt – od osadenia smetných košov cez zriadenie záchranky až po zabezpečenie pitnej vody pre tisíce ľudí. Prečítajte si viac o diskusii s názvom Ako zlepšujeme životy rodín na Blízkom východe.
Diskusie sa zúčastnili:
Záznam z diskusie nájdete na YouTube kanáli M KREO LIVE pod názvom MY DISKUTUJEME: Ako zlepšujeme životy rodín na Blízkom východe.
Pozrieť záznam tu
Pomoc presídleným komunitám a núdznym rodinám pri zabezpečení obživy, pitnej vody, vzdelania či zdravotnej starostlivosti, o ktorú vo svojich pôvodných domovinách prišli, priblížili odborníci v diskusii Ako zlepšujeme životy rodín na Blízkom východe.
„V obci v údolí Bekaa vo východnom Libanone, kde sa k domácim dlhodobo usadili Sýrčania, sme vybudovali vodojem s objemom 500 metrov kubických. Napája ho studňa, ktorá čerpá vodu z hĺbky 500 metrov. Nádrž sme pripojili na vodovodnú sieť a slúži všetkým bez rozdielu,“ konkretizuje Stano Bielik, riaditeľ organizácie ADRA Slovensko.
So zahraničnými misiami v post-konfliktných a nízkopríjmových krajinách sveta je úzko spojený už od vzniku organizácie v roku 1993.
Mnoho sýrskych utečencov žije aj v dedine Al Faour. Keď sa krajina ponorila do tmy, ľudia nevychádzali z príbytkov. Inštalácia sto kusov pouličných lámp na solárny pohon zvýšila bezpečnosť aj kvalitu života. Ide o ďalší z mnohých príkladov oficiálnej rozvojovej spolupráce Slovenska na Blízkom východe pod značkou SlovakAid.
Domáci sú za túto pomoc mimoriadne vďační. Svedčia o tom aj ich reakcie na logo Good Idea Slovakia – Dobrý nápad Slovensko.„Keď sa povie Slovakia, hneď dopovedia Good Idea. Sme tam známi,“ hovorí s úsmevom Bielik.
Morees Gaggi, manažér humanitárnych projektov na Blízkom východe, pochádza z Iraku. Na Slovensku žije takmer desať rokov. Nový domov tu našiel po tom, ako bol v roku 2014 spolu s rodinou nútený opustiť rodnú krajinu pre prenasledovanie teroristickou organizáciou Islamský štát.
„Nikdy by som si nepomyslel, že raz opustím Irak,“ približuje svoj príbeh.„Pre vojnu sme museli utiecť z nášho mesta. Najprv nás presídlili do oblasti, kde nehovorili naším jazykom, ničomu sme nerozumeli. Skončili sme v utečeneckom tábore. Žili sme v stane, neskôr v kontajneri, kde cez deň mohlo byť i 50 stupňov. Stali sa z nás ľudia bez domova, odkázaní na pomoc druhých, no nemohli sme za to. Väčšina utečencov za to naozaj nemôže.“
Dnes Morees pomáha svojim krajanom. Naposledy bol spoluzodpovedný za projekt rozvoja irackých obcí, ktorý vďaka podpore slovenských darcov zabezpečil udržateľné zdroje pitnej vody.„Cez Slovenskú katolícku charitu sa nám v irackom Kurdistane podarilo otvoriť vyše dvadsať studní, ktoré priniesli pitnú vodu viac ako stotisíc ľuďom.“
Podobné projekty zastrešuje aj ADRA v Sýrii. K vojne a ekonomickému embargu sa pridružilo aj zemetrasenie. ADRA tam ešte pred prevratom rekonštruovala zničený vodovod.
„Nestačí dať rodinám pitnú vodu, musíme ich tiež naučiť, ako s ňou narábať a hospodáriť,“ hovorí Stano Bielik.„Mnohokrát sú to elementárne veci, ktoré my považujeme za samozrejmé. Čiže nie matematika ani cudzie jazyky, ale v prvom rade sa zameriavame na základné hygienické návyky a prevenciu, lebo zdravotná starostlivosť je tam nedostupná.“
Zdôrazňuje, že najúčinnejšie je pomôcť ľuďom prežiť v krajine, kde sú doma.„To sú najlepšie investované prostriedky. Ľudovo povedané – riešiť utečeneckú krízu skôr, ako vznikne. Lebo keď už títo ľudia prídu do našej európskej kultúry, a niekedy aj nekultúry, pomáhať im je viac náročné aj drahšie.“
Podľa odborníkov je dobré si uvedomiť, že sme súčasťou globalizovaného sveta.
„Z členstva v medzinárodných organizáciách nám vyplývajú záväzky aj solidarita s tzv. rozvojovými krajinami,“ zdôvodňuje význam a potrebu humanitárnej pomoci Katarína Zembjaková, referentka odboru Blízkeho a Stredného východu a Afriky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
V rokoch 2021 až 2024 pôsobila ako diplomatka na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Libanone s akreditáciou pre Irak, Sýriu a Jordánsko.„Hoci sa na Slovensku možno v mnohých oblastiach nemáme až tak dobre, sú krajiny, kde sa majú ľudia neporovnateľne horšie. Prirodzená solidarita s chudobnejšími je preto namieste. A v prípade oficiálnej rozvojovej spolupráce či humanitárnej pomoci zo strany Slovenska naozaj nejde o obrovské sumy.“
Pomoc, podpora a spolupráca budú na Blízkom východe potrebné aj v najbližších rokoch.„Potrieb je veľa a je dôležité, aby sme tam ako Slovensko zostali prítomní a stali sa súčasťou riešenia globálnych výziev,“ uzatvára Zembjaková.
Jednou z týchto výziev je aj postkonfliktná transformácia Sýrie.„Ak sme tam pomáhali v časoch, keď bolo najťažšie, dokážeme to robiť aj pri obnove krajiny, aby bol jej rozvoj systematický a dlhodobý,“ dodáva na záver Stano Bielik.