Domov Aktuality Ako pomáhať núdznym cez rozvojové dobrovoľníctvo
Prichýliť deti z ulice v Keni, pomôcť ľuďom bez domova v Srbsku, organizovať voľnočasové aktivity v Ugande či dohliadať na školské zákazky v tlačiarni na tričká v Angole. Rozvojové dobrovoľníctvo má rozmanité podoby, podstata však zostáva rovnaká. Prečítajte si viac o diskusii s názvom Ako pomáhať núdznym cez rozvojové dobrovoľníctvo.
Diskusie sa zúčastnili:
Záznam z diskusie nájdete na YouTube kanáli M KREO LIVE pod názvom MY DISKUTUJEME: Ako pomáhať núdznym cez rozvojové dobrovoľníctvo.
Pozrieť záznam tu
„Je to činnosť, pri ktorej človek venuje svoj čas, schopnosti a skúsenosti v prospech iných – komunity, organizácie či spoločenstva,“ vysvetľuje Martin Vittek, bývalý dobrovoľník a dnes manažér rozvojového dobrovoľníctva. „Podstatné je nevystupovať ako spasiteľ, ktorý všetko vie a všetko zachráni, ale rešpektovať miestny kultúrny kontext. Na jednom kurze v Anglicku som si zapamätal vetu: Nepracujeme pre ľudí, ale s ľuďmi. Dobrovoľníctvo je totiž postavené na spolupráci, vzájomnom učení sa a budovaní tímu, kde sa všetci navzájom obohacujú.“
Vďaka SlovakAid môžu záujemcovia vycestovať do nízkopríjmových krajín na dva typy misie. Klasickí dobrovoľníci ostávajú väčšinou tri mesiace až rok, experti s najmenej päťročnou praxou prichádzajú na jeden až tri mesiace, aby školili miestnych pracovníkov či zefektívňovali ich služby.
„Dobrovoľníkom sa môže stať každý od 18 rokov,“ približuje Dominique Michele Burchel, koordinátorka zahraničných dobrovoľníčok a dobrovoľníkov v organizácii ADRA Slovensko. „Sú to väčšinou mladí ľudia, ktorí majú chuť pomáhať a zároveň sa veľa naučiť.“
Dominique pôsobila ako dobrovoľníčka v Albánsku aj v Srbsku, kde zastrešovala komunikáciu a PR pre ADRU Srbsko. Organizácia tam pracovala s ľuďmi bez domova, s rómskou komunitou aj utečencami.
„V rámci projektu Drumodom chodil trikrát do týždňa pod most v Belehrade autobus pomoci. Vpredu bola provizórna ordinácia, vzadu sprchy. Ľuďom bez domova sme pripravovali hygienické balíčky, oblečenie, poskytovali psychosociálnu pomoc aj poradenstvo,“ spomína.
Veľkú úlohu vo svete má aj misijné dobrovoľníctvo saleziánov dona Bosca. Pôsobia v 133 krajinách.
„V centre pozornosti saleziánov je vždy mladý človek a jeho rozvoj,“ zdôrazňuje Adriana Mahdalová, manažérka projektov rozvojovej spolupráce v organizácii SAVIO. „Naši dobrovoľníci pôsobia medzi chudobnou mládežou v strediskách alebo školách. Vysielame ich na jeden rok a podmienkou je desaťmesačná príprava.“
SAVIO už vyslalo dobrovoľníkov do Kene, Angoly, Tanzánie, Peru či na Sibír.
„Do nášho strediska v Nairobi prichádzajú deti z ulíc, často sú to siroty. Učíme ich základným návykom a pre mnohé je to vôbec prvý kontakt so školskou lavicou,“ približuje Adriana Mahdalová.
Podľa Martina Vitteka sú kľúčovými požiadavkami na dobrovoľníkov v projektoch Spišskej katolíckej charity v Rwande a Ugande skúsenosť s prácou s mládežou, dobrá angličtina a pokora.
Dobrovoľnícky projekt sa môže stať základom väčšieho rozvojového programu alebo môže získať podporu formou mikrograntu od SlovakAid.
„Zdravotné znevýhodnenie je v Albánsku stále stigmatizované,“ opisuje Dominique Michele Burchel. „Rodičia takéto deti schovávajú a v dospelosti ich nedokážu zvládať. Vďaka mikrograntu sme zorganizovali workshopy s expertkou, ktorá ich učila techniky, a podarilo sa nám vybaviť ihrisko v komunitnom centre, ktoré sa stará o deti s hendikepom.“
Dobrovoľníci počas služby neraz čelia chorobám, extrémne skromným podmienkam aj administratívnym komplikáciám, no vracajú sa bohatší o skúsenosti.
„Mnohí odchádzajú s tým, že veľa dostali a chcú sa podeliť. Po návrate však hovoria, že dostali ešte viac,“ hovorí Adriana Mahdalová. Sama sa v Angole naučila portugalsky aj väčšej flexibilite. „My Európania vnímame čas lineárne, v Afrike je čas premenná. Niektorých to vytáča, ja to vnímam ako o príležitosť naučiť sa reagovať na nečakané situácie.“
Podľa Dominique dobrovoľníctvo otvára cestu k zmysluplnej pomoci aj osobnému rastu.
„Dalo mi otvorenosť, trpezlivosť a naučilo ma vyzrieť. Za dôležité považujem aj zdieľanie skúseností po návrate – keby mi niekto na strednej škole porozprával o roku v Afrike, menej by som tápala v ďalších rokoch.“
Martin Vittek pripomína, že dobrovoľníctvo učí trpezlivosti a schopnosti prijímať veci tak, ako prídu.
„Ak niečo nevyjde hneď, vyjde to inak a neskôr. V rýchlej dobe chceme všetko stihnúť naraz, no dobrovoľníctvo ukazuje iný rozmer života. Mnohí sa pýtajú, či by nemohli ísť len na mesiac alebo dva. Nebojte sa dlhšej služby – dobrovoľníctvo otvára brány, ktoré si človek ani nevie predstaviť. Naozaj to stojí za to.“