Domov Aktuality Ako pomáhame zraniteľným komunitám v Afrike
Slovenské organizácie v rámci oficiálnej rozvojovej spolupráce pod značkou SlovakAid už roky prinášajú do afrických krajín projekty, ktoré pomáhajú zraniteľným komunitám k obžive, sebestačnosti či klimatickej odolnosti a vytvárajú udržateľné partnerstvá. Prečítajte si viac o diskusii s názvom Ako pomáhame zraniteľným komunitám v Afrike.
Diskusie sa zúčastnili:
Záznam z diskusie nájdete na YouTube kanáli M KREO LIVE pod názvom MY DISKUTUJEME: Ako pomáhame zraniteľným komunitám v Afrike.
Pozrieť záznam tu
Jednou z organizácií je kresťanské hnutie eRko, ktoré od roku 1995 organizuje po celom Slovensku kolednícku akciu Dobrá novina. Verejná zbierka je určená na podporu humanitárnych a rozvojových projektov v subsaharskej Afrike. Úplne prvý projekt, v roku 1996, pomáhal deťom z ulice v Nairobi stať sa deťmi zo školy. „Kampaň Dobrá novina dáva priestor všetkým deťom na Slovensku, aby boli už odmala aktívne a urobili niečo pre dobro vo svete, v tom je jedinečná,“ povedala Darina Maňurová, projektová manažérka Dobrej noviny v eRku. „Pri rozdeľovaní peňazí spolupracujeme výlučne s miestnymi organizáciami a reagujeme na potreby, ktoré prinášajú.“
V rámci slovensko-kenského partnerstva a s podporou SlovakAid Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety založila v Keni Základnú školu sv. Filipa Neriho. K vzdelávaniu detí a mladých pridala aj vzdelávanie dospelých učiteľov na tému digitalizácie a IT zručností. „Dnes, po 13 rokoch, už môžeme hovoriť o peknom príklade udržateľnosti,“ hovorí Michal Krčméry, riaditeľ školy, ktorá pôsobí v Afrike nepretržite od roku 2002. Vzdelávací komplex v Joske aktuálne navštevuje 850 žiakov. „Reforma školstva v Keni rozmenila štúdium na viaceré etapy: dva roky predprimárneho vzdelávania, šesť rokov takzvanej základnej, tri roky juniorskej strednej a tri roky strednej školy. Naším cieľom je poskytovať vzdelávanie kontinuálne počas celých 14 rokov.“
K mimoriadne úspešným projektom Vyšehradskej štvorky patrí výsadba milióna kešu stromov na kenskom pobreží. Silný strom s peknou korunou pochádza zo Strednej Ameriky a zvláda vysoké teploty. „Miestni farmári dostali plodinu, ktorá nielenže zabezpečí potravinovú bezpečnosť ich rodinám, ale predstavuje aj stabilný zdroj príjmu,“ ozrejmuje vedúci projektu Mikuláš Černota, odborník na agrolesníctvo a projektový koordinátor Nadácie Integra, ktorá je v Afrike aktívna dvadsať rokov. „Nie sú to komerčné plantáže, o stromy sa delí zhruba 18-tisíc farmárov. Pod ich korunami pestujú ďalšie plodiny, napríklad kukuricu, hrach, fazuľu či zemiaky. Etážové štruktúry sú prínosom pre zdravie ekosystému.“ Výsadba dokonca motivovala investora z Európy postaviť fabriku na spracovanie orechov za osem miliónov eur.
Výnimočným je tiež projekt púštneho poľnohospodárstva v kenskej Turkane s podporou Slovenskej republiky cez SlovakAid. Ide o veľký región pri jazere Turkana na severozápade Kene. Práve púštne poľnohospodárstvo prináša do inak vyprahnutej krajiny zeleň. „Z miestnych pastierov sa po päťmesačnom kurze stávajú poľnohospodári s vlastnou zeleninovou záhradou a kvapkovou závlahou na rozlohe približne 500 metrov štvorcových. Prvú úrodu zbierajú už po troch mesiacoch od výsadby. Dokážu napríklad dopestovať obrovský mangold aj melóny. Súčasťou projektu je aj vŕtanie nových studní,“ približuje Darina Maňurová z hnutia eRko.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti, prístup k vzdelaniu, ale aj k pitnej vode, zmeny klímy, ale tiež zvyšovanie daní a odvodov považujú odborníci za najväčšie výzvy, ktorým Subsaharská Afrika čelí. O naozaj užitočnej a úspešnej dlhodobej práci slovenských organizácií v Afrike aj s podporou Slovenskej republiky cez SlovakAid treba preto hovoriť čo najviac, zhodujú sa odborníci. „V polarizovanej spoločnosti ide o tému, ktorá dokáže spájať,“ hovorí Michal Krčméry. „Napriek komplikovanej politickej situácii v Európe a ďalšej konsolidácii je dobré si uvedomiť, za čo všetko môžeme byť vďační – zdravotníctvo, prístup k vzdelaniu, bývanie či prácu. Toto sú elementy, ktoré ľudia v krajinách, kde dlhé roky pôsobíme, často nemajú.“ Dobrou správou je skutočnosť, že Slováci majú dobré srdce a sú štedrí aj k zraniteľným komunitám v Afrike. „Nemáme o tom pochybnosti. Dokonca tí, čo majú najmenej, dávajú najviac,“ uzatvára Darina Maňurová.