Strategy of SR and Agenda 2030 - SlovakAid

Strategy of SR and Agenda 2030

ODA - oficiálna rozvojová spolupráca

Oficiálna rozvojová spolupráca (ODA - Official Development Assistance) je súhrn aktivít štátu zameraných na pomoc a podporu rozvojových krajín smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Vychádza z vnímania spoluzodpovednosti za globálny rozvoj, ku ktorému chcú vlády štátov takýmto spôsobom napomôcť. ODA je postavená na báze finančných prostriedkov, ktoré národné vlády vyčleňujú zo štátnych rozpočtov a následne ich buď transferujú medzinárodným inštitúciám ako napr. OSN, OECD, EÚ, zameraným na rozvojovú pomoc (multilaterálna rozvojová pomoc) alebo nimi financujú projekty a programy v nimi vybraných krajinách (bilaterálna rozvojová pomoc) alebo na základe dohody s partnerom (trilaterálna rozvojová pomoc). V dvoch posledných prípadoch ide o pomoc, ktorej geografické a sektorové smerovanie, spôsob poskytovania a výšku príspevkov definujú primárne štáty samotné.

Štruktúra riadenia slovenskej rozvojovej pomoci

Na tvorbe a implementácii ODA SR sa pod značkou SlovakAid podieľa viacero vnútroštátnych subjektov:

  • Koordinátorom slovenskej rozvojovej pomoci je MZVEZ SR, Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci (ORPO) Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci (SMOP).
  • Koordinačným, iniciatívnym a poradným medzirezortným orgánom pre rozvojovú spoluprácu SR je Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky (Štatút na stiahnutie nižšie v sekcii Dokumenty). Zabezpečuje najmä zosúlaďovanie politík pre rozvoj a prípravu stratégie rozvojovej spolupráce SR, zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce na nasledujúci rok a iných koncepčných dokumentov. Zasadá podľa potreby a predsedá mu štátny tajomník MZVEZ SR, ktorý je zároveň jeho členom. Ďalšími členmi sú:
    • Štátni tajomníci MF SR, MPRV SR, MŽP SR, MŠVVŠ SR, MV SR, MO SR, MPSVR SR, MDV SR, MH SR, MZ SR, MIRRI SR a MK SR
    • Zástupcovia Zahraničného výboru a Výboru pre európske záležitosti NR SR
    • Zástupcovia SAMRS, Platformy mimovládnych rozvojových organizácií, Slovak Business Agency, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Združenia miest a obcí Slovenska, Eximabanky SR a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
  • Implementačnou organizáciou slovenskej rozvojovej spolupráce je Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. SAMRS bola zriadená ministerstvom zákonom č. 617/2007 Z.z., postavenie a pôsobnosť agentúry upravuje v súčasnosti platný  zákon č. 392 o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 281/2019 Z.z. Prostredníctvom špecializovaných programov a grantových kôl dáva SAMRS možnosť národným subjektom realizovať projekty v cieľových krajinách. Na implementácii slovenskej rozvojovej pomoci sa podieľajú národné subjekty, medzi ktoré patria štátne a akademické inštitúcie, mimovládne organizácie a podnikateľské subjekty.

SlovakAid

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) začalo poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc pod logom SlovakAid v roku 2003, kedy sa Slovensko z prijímateľskej krajiny stalo donorom. Táto zmena vyplynula z pozitívneho vývoja slovenskej politicko - ekonomickej situácie ako aj intergrácie do strategických medzinárodných štruktúr (EÚ, OECD, NATO). Od roku 2003 prešla slovenská rozvojová agenda dlhou cestou a stala sa účinným  nástrojom a integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

Rezortu zahraničia sa podarilo vybudovať inštitucionálny, právny i strategický rámec rozvojovej pomoci. MZVEZ SR roku 2007 zriadilo Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá, v zmysle svojho štatútu, nadobudla kompetencie administratívnych a kontraktačných jednotiek Trustového fondu (ACU TF) a Bratislava - Belehrad fondu (ACU BBF), ktoré do vytvorenia agentúry realizovali projektové cykly v rámci oficiálnej rozvojovej spolupráce.

Prostredníctvom špecializovaných programov a grantových kôl dáva SAMRS možnosť národným subjektom realizovať projekty v cieľových krajinách. Na implementácii slovenskej rozvojovej spolupráce sa podieľajú národné subjekty, medzi ktoré patria štátne a akademické inštitúcie, mimovládne organizácie a podnikateľské subjekty.

Teritoriálne priority 

Od roku 2019 SR výraznejšie uplatňuje regionálny prístup, ktorý umožňuje realizáciu tematicky súvisiacich rozvojových intervencií vo viacerých krajinách regiónu, ako aj zdieľanie skúseností medzi partnerskými krajinami navzájom.

Teritoriálne priority na obdobie 2019-2023 sú rozdelené nasledovne:
1. Programové krajiny: Keňa, Moldavsko, Gruzínsko

2. Partnerské regióny a krajiny:
Západný Balkán (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo*, Severné Macedónsko, Srbsko)
Východné partnerstvo EÚ (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina)
Východná subsaharská Afrika (Burundi, Etiópia, Eritrea, Južný Sudán, Keňa, Rwanda, Somálsko, Tanzánia a Uganda)
Blízky východ (Irak, Jordánsko, Libanon, Sýria)
Afganistan

Program štipendií, program vysielania dobrovoľníkov a expertov a program podnikateľských partnerstiev môže byť realizovaný aj v krajinách mimo uvedených teritoriálnych priorít.

*V súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/99.

Sektorové priority

Vo všeobecnosti je rozvojová spolupráca Slovenskej republiky orientovaná na nasledovných 6 oblastí:

kvalitné vzdelávanie:

odborné vzdelávanie so zameraním na vstup na trh práce a vlastné podnikanie, vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov, vybavenie školských zariadení

dobré zdravie:

základná zdravotná starostlivosť s dôrazom na matky a deti, výživové programy, vzdelávanie a osveta obyvateľstva v oblasti prevencie a zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie zdravotníckeho personálu, vybavenie zdravotníckych zariadení

dobrá správa vecí verejných a budovanie občianskej spoločnosti:

riadenie verejných financií, reforma verejného sektora, podpora právneho štátu a účasti občianskej spoločnosti na demokratických procesoch, budovanie kapacít samospráv a aktívna účasť občanov na rozvoji komunít, reforma bezpečnostného sektora, aktivity civilných expertov v medzinárodnom krízovom manažmente, prevencia konfliktov a podpora zmierovacích aktivít

potravinová bezpečnosť a poľnohospodárstvo:

zavádzanie nových techník a postupov vo všetkých častiach hodnotového reťazca, spracovanie poľnohospodárskych produktov so zameraním na ich marketing a predaj,  potravinová bezpečnosť, tvorba pracovných miest

infraštruktúra a udržateľné využívanie prírodných zdrojov:

vodné hospodárstvo, integrovaný manažment vodných a iných prírodných zdrojov, revitalizácia a ochrana ohrozených vodných zdrojov, zásobovanie pitnou vodou, čistenie odpadovej vody, odpadové hospodárstvo, zvyšovanie environmentálneho povedomia, energetická bezpečnosť a využívanie alternatívnych zdrojov energie, udržateľný rozvoj sídiel, zvyšovanie odolnosti voči prírodným katastrofám vrátane zmeny klímy, ochrana pôdy, zníženie degradácie a vysušovania pôdy, ako aj zastavenie straty biodiverzity, ochrana a obnova ekosystémov a ich služieb a obnova degradovaných ekosystémov

podpora tvorby trhového prostredia:

podpora mikro, malého a stredného podnikania, zavádzanie inovácií, tvorba pracovných miest

Prierezové témy SlovakAid

V projektoch a aktivitách SlovakAid sú integrované aj tzv. prierezové témy, ktorými sú 1. Životné prostredie a zmena klímy a 2. Rovnosť príležitostí. Ich začlenenie do projektov a aktivít sa posudzuje v každom zo šiestich prioritných sektorov.

Nástroje slovenskej rozvojovej spolupráce:

a) poskytnutie dotácie
b) poskytnutie finančného príspevku,
c) zadanie zákazky,
d) poskytnutie vedomostí a skúseností,
e) darovanie hnuteľného majetku štátu,
f) vládne štipendiá,
g) odpustenie dlhu,
h) poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru,
i) vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie určených na rozvojovú spoluprácu, 
j) ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda.

Do multilaterálnej pomoci je Slovenská republika zapojená najmä prostredníctvom rozvojových aktivít EÚ a medzinárodných organizácií a inštitúcií ako je Organizácia spojených národov, skupina Svetovej banky a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Rozvojovú spoluprácu realizuje formou zapájania sa do rozhodovacích procesov, ako aj formou poskytovania príspevkov zo štátneho rozpočtu a zvyšovaním základného imania medzinárodných finančných inštitúcií.