Domov Aktuality Prečo pomáhame v post-konfliktných krajinách Európy
SlovakAid dlhodobo pôsobí v Moldavsku, Gruzínsku a na Ukrajine – popri humanitárnej pomoci prinášame aj dlhodobé riešenia, ktoré posilňujú sebestačnosť a odolnosť komunít. Prečítajte si viac o diskusii s názvom Prečo pomáhame v post-konfliktných krajinách Európy.
Diskusie sa zúčastnili:
Záznam z diskusie nájdete na YouTube kanáli M KREO LIVE pod názvom MY DISKUTUJEME: Prečo pomáhame v post-konfliktných krajinách Európy.Pozrieť záznam tu
Moldavsko, Gruzínsko aj Ukrajina, ktorá má vzhľadom na prebiehajúcu vojnu osobitné potreby, patria medzi programové krajiny oficiálnej rozvojovej spolupráce Slovenska. Naše organizácie v nich pôsobia pod značkou SlovakAid.
„Najväčšou výzvou v týchto krajinách je neistota vyplývajúca z chudoby a straty dôvery v systém, na ktorý sa tamojší obyvatelia môžu spoľahnúť,“ hovorí Veronika Macsai, manažérka medzinárodných programov v Nadácii Integra. „Aj preto sa snažíme poskytovať nielen humanitárnu pomoc, ktorá ľuďom v núdzi pomáha prežiť, ale aj prinášať dlhodobé riešenia.“
Dôležitú úlohu v rozvojovej spolupráci plní rozvojový diplomat. Maroš Kramár, referent odboru rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, pôsobil v tejto pozícii v Moldavsku.
„Rozvojový diplomat je styčným dôstojníkom medzi všetkými inštitúciami zapojenými do rozvojovej spolupráce,“ približuje. „Aktívne sa stretáva s ich zástupcami a zabezpečuje priebežný monitoring projektov, teda priamo v teréne overuje, či sa to, čo je na papieri, aj reálne urobilo. Okrem toho často zastrešuje aj ekonomickú, kultúrnu či konzulárnu diplomaciu.“ Slovensko má v súčasnosti tri rozvojové diplomatky: v Moldavsku, Keni a na Ukrajine.
Zelený vektor pre moldavský agropotravinársky sektor v réžii Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj sa radí k výnimočným projektom v Moldavsku, ktoré je stále považované za poľnohospodársku krajinu.
„Mnohí ľudia žijú len z pestovania ovocia a zeleniny a v minulosti boli často nútení mimo sezóny odchádzať za prácou do zahraničia,“ hovorí Maroš Kramár. „Tomuto fenoménu sa snaží zabrániť projekt, ktorý vznikol s podporou Slovenska. Zo starej prasacej farmy pri Kišiňove vznikla profesionálne vybavená zdieľaná kuchyňa. Malí producenti si ju môžu prenajať, spracovať svoju úrodu na výrobky s vyššou pridanou hodnotou a vytvárať klastre, ktoré im umožňujú spolupracovať.“
Slováci poskytli nielen technické vybavenie, ale aj expertízu – od spracovania potravín až po získanie certifikátov biokvality a možnosť vývozu do Európskej únie.
„Slovensko bolo prvým partnerom, ktorý tejto vízii uveril. Neskôr sa pridali Česi, Kanaďania či Švajčiari, no prvenstvo nám nikto nevezme. Pre mňa je to srdcový projekt, pretože priniesol stovkám ľudí šancu na lepší život.“
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine podáva pomocnú ruku tamojším obyvateľom Spišská katolícka charita aj Nadácia Integra. Po tri a pol roku vojny sa potreby vojnou postihnutého obyvateľstva menia. Psychosociálna pomoc však zostáva kľúčová.
„Charkov je denne bombardovaný, ľudia tam žijú v neustálom strese,“ hovorí Viktor Porubský, manažér advokácie a medzinárodných vzťahov v Spišskej katolíckej charite. „Spomínam si na chlapčeka, ktorého mama mesiace ukrývala v pivnici a úplne prestal komunikovať. Na mieste pracujú psychológovia a animátori, robia individuálne aj skupinové terapie. Minulý rok sme prostredníctvom nášho projektu pomohli asi 4800 ľuďom. Vieme, že ich rany na duši sú obrovské a budú sa hojiť ešte veľmi dlho.“
Tam, kde to situácia umožňuje, podporuje Nadácia Integra podnikanie žien.
„Ukrajinskí muži sú na fronte a ženy sa stali chrbticou spoločnosti,“ hovorí Veronika Macsai. „Držia pokope rodiny a komunity a je dôležité, aby neboli závislé od humanitárnej pomoci. Náš nový program mikropodnikania im pomáha naštartovať živnosť – od pekárne cez kaderníctvo až po jazykovú školu.“
Odborníci sa zhodujú, že najväčšou výzvou v týchto krajinách ostáva, aby pomoc bola rýchla, efektívna, férová a transparentná.
Slovenská skúsenosť s prechodom z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku či s európskou integráciou môže byť pre tieto krajiny cenná. Podeliť sa o ňu vieme prostredníctvom rôznych nástrojov.
„Experti zo Slovenska môžu vycestovať do zahraničia a odovzdávať svoje skúsenosti, prípadne pozveme kolegov sem, aby videli, ako veci fungujú v praxi,“ hovorí Maroš Kramár.
Pomoc, podpora a spolupráca budú po skončení vojny na Ukrajine ešte naliehavejšie. Slovensko môže prispieť nielen expertízou v oblasti sociálnych služieb, ale aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a udržateľného rozvoja.