Domov Aktuality Prečo má zmysel pomáhať v zahraničí
Rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc Slovenska nielen zlepšuje životy zraniteľných komunít vo svete, ale zároveň učí Slovákov solidarite, globálnemu mysleniu, zodpovednosti za budúcnosť a budovanie kapacít na Slovensku. O tom, ako vyzerá táto pomoc v praxi a prečo má význam, diskutovali odborníci v diskusii Prečo má zmysel pomáhať v zahraničí.
Diskusie sa zúčastnili:
Anna Plassat Muríňová – riaditeľka Odboru rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci MZVEZ SR,
Veronika Macsai – manažérka rozvojových programov v Nadácii Integra,
Marián Cehelník – humanitárny pracovník z organizácie Človek v ohrození.
Záznam z diskusie nájdete na YouTube kanáli M KREO LIVE pod názvom MY DISKUTUJEME: Prečo má zmysel pomáhať v zahraničí.Pozrieť záznam tu
Rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc Slovenska nielen zlepšuje životy zraniteľných komunít vo svete, ale zároveň učí Slovákov solidarite, globálnemu mysleniu a zodpovednosti za budúcnosť.
„Ľudia si často neuvedomujú, že aj Slovensko bolo pred rokmi prijímateľom zahraničnej pomoci,“ pripomenula Veronika Macsai z Nadácie Integra. Pomáhať preto nie je len otázkou solidarity, ale podľa expertov aj morálnou povinnosťou a odpoveďou na historický dlh.
Rozvojová spolupráca je dlhodobá stratégia, ktorá pomáha zraniteľným komunitám dosiahnuť sebestačnosť. „Nejde len o rozdávanie pomoci, ale o partnerstvo – zavádzame efektívne postupy, učíme nové technológie a podporujeme udržateľný rozvoj,“ vysvetlila Anna Plassat Muríňová z MZVEZ SR.
Podľa nej má táto spolupráca dvojitý efekt – zlepšuje život ľudí v partnerských krajinách a zároveň buduje kapacity aj na Slovensku. „Zvyšujeme vlastnú expertízu, posilňujeme medzinárodný kredit Slovenska a vytvárame priestor aj pre slovenské firmy,“ dodala.
Konkrétnym príkladom úspechu je projekt Nadácie Integra v Keni. Vysadili tam viac ako milión stromov kešu a projekt neskôr prilákal aj súkromného investora, ktorý postavil fabriku za viac ako osem miliónov eur. „Vznikol hodnotový reťazec, ktorý vytvára pracovné miesta, posilňuje sebestačnosť a prináša kvalitný produkt na európsky trh,“ približuje Veronika Macsai.
V Etiópii Integra prepojila pestovanie makadamiových stromov s modernizáciou včelárstva. Slovenskí odborníci tak pomohli lokálnym farmárom spojiť tradičné postupy s modernými technológiami.
Zatiaľ čo rozvojová spolupráca je dlhodobá, humanitárna pomoc musí reagovať okamžite – už v prvých 24 hodinách od katastrofy alebo konfliktu. „Vtedy sa rozhoduje, či máme zdroje a kapacity pomôcť,“ vysvetlil Marián Cehelník z Človeka v ohrození.
Organizácia realizovala napríklad rekonštrukcie domov a nemocníc na Ukrajine či zriadila klientske centrá v Moldavsku, kde môžu občania vybaviť viacero záležitostí na jednom mieste. „Aj relatívne malé zásahy môžu významne zlepšiť život ľudí a posilniť dôveru v inštitúcie,“ dodal Cehelník.
Podľa odborníkov Slovensko počas pandémie aj migračnej krízy ukázalo, že aj malá krajina vie reagovať koordinovane a solidárne. Solidarita sa prejavuje nielen na vládnej úrovni, ale aj prostredníctvom verejnosti – napríklad adoptívnymi programami pre deti v Keni či Etiópii.
„Svet je úzko prepojený. Čokoľvek sa udeje v Afrike či na Blízkom východe, môže mať dosah aj na naše životy. Pomáhame susedom, ale zároveň pracujeme pre bezpečnejšiu budúcnosť Slovenska,“ uzatvára Veronika Macsai.