Domov > Kto sme > SlovakAid >

SlovakAid

Verzia pre tlačVerzia pre tlačPDF verziaPDF verzia

     

Oficiálna rozvojová spolupráca
Oficiálna rozvojová spolupráca (ODA - Official Development Assistance) je súhrn aktivít štátu zameraných na pomoc a podporu rozvojových krajín smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Vychádza z vnímania spoluzodpovednosti za globálny rozvoj, ku ktorému chcú vlády štátov takýmto spôsobom napomôcť. ODA je postavená na báze finančných prostriedkov, ktoré národné vlády vyčleňujú zo štátnych rozpočtov a následne ich buď transferujú medzinárodným inštitúciám ako napr. OSN, OECD, EÚ, zameraným na rozvojovú pomoc (multilaterálna rozvojová pomoc) alebo nimi financujú projekty a programy v nimi vybraných krajinách (bilaterálna rozvojová pomoc) alebo na základe dohody s partnerom (trilaterálna rozvojová pomoc). V dvoch posledných prípadoch ide o pomoc, ktorej geografické a sektorové smerovanie, spôsob poskytovania a výšku príspevkov definujú primárne štáty samotné.

SlovakAid
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky začalo poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc pod logom SlovakAid v roku 2003, kedy sa Slovensko z prijímateľskej krajiny stalo donorom. Táto zmena vyplynula z pozitívneho vývoja slovenskej politicko - ekonomickej situácie ako aj intergrácie do strategických medzinárodných štruktúr (EÚ, OECD, NATO). Od roku 2003 prešla slovenská rozvojová agenda dlhou cestou a stala sa účinným  nástrojom a integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR) sa podarilo vybudovať inštitucionálny, právny i strategický rámec rozvojovej pomoci. MZVaEZ SR roku  2007 zriadilo Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá,  v zmysle svojho štatútu, nadobudla kompetencie administratívnych a kontraktačných jednotiek Trustového fondu (ACU TF) a Bratislava - Belehrad fondu (ACU BBF), ktoré do vytvorenia agentúry realizovali projektové cykly v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci.




Štruktúra riadenia slovenskej rozvojovej pomoci
Na tvorbe a implementácii slovenskej rozvojovej spolupráce sa podieľa viacero vnútroštátnych subjektov:

  • Koordinátorom slovenskej rozvojovej pomoci je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci (ORPO) Sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci (SMOP).
  • Základným nástrojom ministerstva pre koordináciu slovenskej rozvojovej pomoci je Koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky, ktorý je poradným orgánom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Členmi sú zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy a iní partneri poskytujúci rozvojovú pomoc (napr. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ďalšie orgány štátnej správy).
  • Implementačnou organizáciou slovenskej rozvojovej pomoci je Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. SAMRS bola zriadená ministerstvom zákonom č. 617/2007 Z.z., postavenie a pôsobnosť agentúry upravuje v súčasnosti platný  zákon č. 392 o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 18. novembra 2015

Prostredníctvom špecializovaných programov a grantových kôl dáva SAMRS možnosť národným subjektom realizovať projekty v cieľových krajinách. Na implementácii slovenskej rozvojovej pomoci sa podieľajú národné subjekty, medzi ktoré patria štátne a akademické inštitúcie, mimovládne organizácie a podnikateľské subjekty.


   
 

Teritoriálne priority 
Na roky 2014-2018 je stanovených 10 teritoriálnych priorít ODA SR. V dvoch nosných programoch SlovakAid – Program rozvojových intervencií a Program odovzdávania  transformačných skúseností bude SR spolupracovať s partnerskými krajinami nasledovne:

  1. Programové krajiny:  Afganistan, Keňa, Moldavsko
  2. Projektové krajiny: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo, Ukrajina
  3. Krajina s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami: Južný Sudán 

Niektoré z programov uvedené v kapitole 5 môžu byť realizované aj v krajinách mimo uvedených teritoriálnych priorít (napr. Program vládnych štipendií, Program na vysielanie rozvojových pracovníkov a civilných expertov do rozvojových krajín a Program podnikateľských partnerstiev).
 

Sektorové priority
Vo všeobecnosti je rozvojová spolupráca Slovenskej republiky orientovaná na nasledovných sedem oblastí:

  • vzdelávanie – odborné vzdelávanie so zameraním na vstup na trh práce a vlastné podnikanie, vzdelávanie učiteľov, vybavenie školských zariadení;
  • zdravotníctvo – základná zdravotná starostlivosť, výživové programy, vzdelávanie a osveta obyvateľstva v oblasti prevencie a zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie zdravotníckeho personálu;
  • dobrá správa vecí verejných a budovanie občianskej spoločnosti – riadenie verejných financií, reforma verejného sektora, podpora právneho štátu a účasti občianskej spoločnosti na demokratických procesoch, reforma bezpečnostného sektora, aktivity civilných expertov v medzinárodnom krízovom manažmente;
  • poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo – zavádzanie nových techník a postupov, spracovania poľnohospodárskych produktov so zameraním na ich marketing a predaj,  potravinová bezpečnosť, ochrana pôdy;
  • voda a sanitácia – zásobovanie pitnou vodou, vodné a odpadové hospodárstvo;
  • energetika – so zameraním na energetickú bezpečnosť a alternatívne zdroje;
  • podpora tvorby trhového prostredia a malého a stredného podnikania

Sektorové priority pre programové krajiny sú stanovené individuálne a zadefinované v stratégiách spolupráce SR s týmito krajinami (tzv. CSPs). Sektorové priority pre projektové krajiny sú definované širšie ako u programových krajín vzhľadom na rôznorodé potreby krajín v transformácii a bohaté skúsenosti SR z reforiem a integračných procesov v rôznych oblastiach. 

Nástroje slovenskej rozvojovej spolupráce
a) poskytnutie dotácie,
b) poskytnutie finančného príspevku,
c) zadanie zákazky,
d) darovanie hnuteľného majetku štátu,
e) vládne štipendium,
f) odpustenie dlhu,
g) poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru,
h) ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda.

   

Na multilaterálnej pomoci sa Slovenská republika podieľa prostredníctvom finančných príspevkov do medzinárodných organizácií, ktoré následne realizujú rozvojové projekty. Týmito organizáciami sú najmä Európska únia, Organizácia spojených národov, skupina Svetovej banky a Európska banka pre obnovu a rozvoj. 

Dokumenty:

Zákon o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2014-2018
Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009-2013

Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky za rok 2017
Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na rok 2016
Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na rok 2015
Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na rok 2014
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na rok 2013

Informácia o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 2015
Informácia o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 2014
Informácia o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 2013
Informácia o oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky za rok 2012